Belgická okupácia DOA
Peter Valdner (2012, updated)
Nemeckú východnú Afriku (DOA)
obsadili počas I. svetovej vojny od severovýchodu (G.E.A., I.E.F, Mafia) a juhozápadu (N.F.) Briti,
od juhu Portugalci (Kionga),
od západu Belgičania (Urundi, Ruanda a následne najprv štvorriadková prítlač belgickej okupácie DOA a potom A. O., vždy na Belgickom Kongu).
Tieto známky sú prakticky v každom svetovom katalógu, aj v aktualizovanom zozname 780 ASFE. Michel však uvádza ešte 5 miestnych belgických pretlačí, ale bez zobrazenia a popisu. V odbornej literatúre však skutočne možno nájsť neobvyklé pečiatkové pretlače z Michlom uvádzaných 5 miest DOA, šiestym mestom bola Kitega.
obsadili počas I. svetovej vojny od severovýchodu (G.E.A., I.E.F, Mafia) a juhozápadu (N.F.) Briti,
od juhu Portugalci (Kionga),
od západu Belgičania (Urundi, Ruanda a následne najprv štvorriadková prítlač belgickej okupácie DOA a potom A. O., vždy na Belgickom Kongu).
Tieto známky sú prakticky v každom svetovom katalógu, aj v aktualizovanom zozname 780 ASFE. Michel však uvádza ešte 5 miestnych belgických pretlačí, ale bez zobrazenia a popisu. V odbornej literatúre však skutočne možno nájsť neobvyklé pečiatkové pretlače z Michlom uvádzaných 5 miest DOA, šiestym mestom bola Kitega.
Belgické vojská pod vedením generála Tombeura obsadili tieto mestá
nasledovne: Karema 6. 8. 1916, Kigali 6. 5. 1916, Kigoma 28. 7. 1916,
Kitega 17. 6. 1916, Tabora 19. 9. 1916 a Usumbura 6. 6. 1916.
Úradné
pečiatkové pretlače, vždy na Belgickom Kongu, možno rozdeliť na 2
skupiny – lineárne, t.j. riadkové (Kigoma 3 druhy, Tabora a Usumbura) a
kruhové, vždy bez vonkajšej celej kružnice a so skratkou mesiaca, čo je
veľmi neobvyklé pre frankofónne Belgicko, v angličtine (Karema, Kigali,
Kitega a opäť Usumbura). Zatiaľ čo úradné riadkové pretlače mali rýdzo
poštovú funkciu, za anglickými kruhovými pretlačami, zväčša dobre
čitateľnými, hoci väčšími ako známka a preto zriedka kompletnými, a
lokálnymi pretlačami možno predpokladať aj filatelistické vplyvy.
Vo svetových katalógoch nájdeme, ak vôbec, len úradné pretlače RUANDA
a URUNDI, väčšinou najlacnejšieho typu „du Havre” podľa miesta ich
výroby - Le Havre. Vo filatelistickom atlase Afrika zas nájdeme typ
„Tombeur”, nazvaný podľa generála Tombeura, ktorý ich výrobu nariadil.
Najpoužívanejší belgický katalóg COB okrem týchto 2 typov uvádza aj typ
pretlače „Grysolle”, podľa mena ich miestneho zadávateľa v Afrike.
Všetky 3 typy sú v COB podrobne popísané, tak sa im venovať nebudem.
Zberatelia ZZ hľadajú najmä úradné lineárne pretlače
Kigoma typ A (20 mm),
Kigoma typ B (24 mm),
Kigoma typ C (20,5 mm, len čierna),
Kigoma typ A (20 mm),
Kigoma typ B (24 mm),
Kigoma typ C (20,5 mm, len čierna),
Mnohonásobne vzácnejšie neúradné lokálne lineárne pretlače,
vzniknuvšie počas vojenskej kampane, sú u nás temer neznáme. Nakoľko
však Belgicko malo len dve závislé územia a mnoho špičkových historikov aj
filatelistov, sú v literatúre mnohokrát podrobne popísané a na aukciách
dosahujú závratné ceny.
Paradoxne sú však niekedy považované za falzá, a
ako také ich je možné občas kúpiť za prijateľnú cenu. Patria sem napr.
Karemy majora Heenena,
Kigoma plukovníka Moulaerta,
riadková Tabora
a viac druhov pretlačí RUANDA aj URUNDI, zväčša urobených v Tabore, neraz na písacích strojoch.
Zberateľskou lahôdkou sú pretlače na ukoristených
známkach DOA.
Kigoma plukovníka Moulaerta,
riadková Tabora
a viac druhov pretlačí RUANDA aj URUNDI, zväčša urobených v Tabore, neraz na písacích strojoch.
Medzi úradné (oficiálne) sa zaraďujú aj mimoriadne vzácne lokálne
pretlače v rámčeku RUANDA a URANDI, pochádzajúce z obsadeného britského
M`Barara,
a UDJIDJI s rôznymi dátumami, vyrobené z pôvodnej nemeckej
pečiatky.
Zatiaľ čo 3 katalogizované emisie pretlačí RUANDA a URUNDI „du
Havre”, „Tombeur” a „Grysolle” majú rôzne odtiene fialovej farby,
lokálne vydania sú aj inofarebné. Najznámejšie sú modré pretlače z mesta
Tabora. Aj pečiatka na nich je modrá, vždy s dátumom 19. septembra 1916,
teda dňa obsadenia mesta belgickým vojskom generála Tombeura.
Pečiatka
však neznamenala použitie, ale miestnu pretlač, známky sa znehodnocovali ďalšou
bežnou dennou pečiatkou.
Zberatelia známkových území (ASFE) sa stretávajú aj s pretlačami čiernymi. Tie boli vyrobené
podľa generála de Haene so súhlasom belgického ministerstva kolónií na
filatelistické účely. Sú teda použiteľné ako spacefillers. Odborníci
rozoznávajú niekoľko typov, odlišujúcich sa dĺžkou pretlače.
Poštové použite tieto známky už nemali. Preto opečiatkované známky,
obyčajne s pečiatkami poľných pôšt, zrejme pravými nie sú. Obdobne
hrubšie sýtočierne pretlače
a nasledovné dve známky.
a Usumbura.
Robili sa na celiny a na už nalepené známky, preto sú často považované za denné pečiatky a výnimočne ich možno kúpiť v skarte. Pretlačami sú len na rytinách „Mols” (to je meno autora známok) Belgického Konga, zväčša aj s pretlačou belgickej okupácie DOA alebo A. O.
Robili sa na celiny a na už nalepené známky, preto sú často považované za denné pečiatky a výnimočne ich možno kúpiť v skarte. Pretlačami sú len na rytinách „Mols” (to je meno autora známok) Belgického Konga, zväčša aj s pretlačou belgickej okupácie DOA alebo A. O.
Nepoužité celiny s pretlačou dokazujú, že sa skutočne jedná o pretlač.
Vyskytujú sa opečiatkované aj kruhovou dennou pečiatkou, nakoľko však
zároveň slúžili ako precancels, kedy pri odosielaní do iného mesta
nebolo potrebné známky opäť pečiatkovať, sú opečiatkované mimoriadne
vzácne. Pečiatkovali sa zvyčajne len pri miestnom adresátovi alebo pri
odosielaní z iného mesta. Podobne ako známky s úradnou pretlačou RUANDA
a URUNDI boli použiteľné na celom Belgičanmi okupovanom území. Použité
celiny na ďalších obrázkoch majú spomínané denné pečiatky v celej
kružnici.
Nevyvrátiteľný dôkaz, že sa jedná o pretlače, poskytuje Karema. Nielen že dátum v pečiatke je vždy 31. december 1918, ale vyskytuje sa aj na známkach doplatných.
Ďalším dôkazom sú série pretlačených známok s pôvodným lepom. Mám k dispozícii Kitegu, ale tu obrázok nedáva zmysel...
Pretlače treba teda pre účely zbierania ASFE odlišovať od denných
pečiatok, ktoré boli aj v týchto 4 Belgičanmi okupovaných mestách DOA
s domicilom a dátumom v celej kružnici. Ich ceny sú, s výnimkou
celistvostí, len malým zlomkom cien pretlačí.
Znehodnocovanie známok sa tiež robilo ručne – dopísaním dátumu.
Na nasledovnej mape je názorne vidno ako hlboko do vnútrozemia DOA belgické vojská pozdĺž strategickej železničnej trati z Udjidji do Dar es Salaamu postúpili a kde platili okupačné známky.
Prvá svetová vojna skončila v roku 1918, Versaillskou zmluvou z roku
1919 bola DOA rozdelená na britské mandátne územie Tanganyika a belgické
okupačné územie, ktoré Liga národov zverila od 20. júla 1922 Belgicku
ako Ruandu-Urundi. Belgicko oficiálne prijalo mandát v roku 1924.
Karema, Kigoma, Tabora a Udjidji sa dostali do Tanganyiky, dnes sú v Tanzánii, Kitega a Usumbura v Burundi, Kigali v Rwande, Kisumu v Keni a Mbarara v Ugande.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com