Zbierate ZZ (ASFE)?
Peter Valdner (2009, updated)
Zbieranie známok po jedinom kuse zo všetkých území
sveta (tiež známkových krajín alebo známkových zemí, ZZ = ASFE), je
moderný spôsob zbierania známok, formálne zaraďovaný do teritoriálnej
filatelie, ale odlišným prístupom sa od klasickej teritoriálnej filatelie
podstatne líšiaci. V dôsledku
odlišností, ktoré umožňujú podstatnú úsporu nákladov, vzniká čoraz
väčšia skupina zberateľov, ktorí popri tematickej alebo teritoriálnej zbierke
zakladajú i zbierky ASFE.
Zberateľov ASFE nájdeme prakticky v každom
štáte, málokde však na takej úrovni, ako u nás (niekdajšom
Československu). To má svoje historické príčiny. Prvou je mimoriadne veľký
počet lokálnych známok (revolučné 1918-19, doplatné a novinové provizória,
okupácia 1938-45, revolučné 1944-45), druhou dostatok odbornej literatúry,
treťou organizovanosť zberateľov.
Dnešní šesťdesiatici a
starší zberatelia, z ktorých už žiaľ mnohí medzi nami nie sú, sme vytvárali vlastné chybenky a používali termín „jedna známka zovšadiaľ",
ako sa dodnes používa v zahraničí (z anglického ASFE = A Stamp From
Everywhere). A nakoľko žijeme v období elektroniky, kedy webové stránky prekladajú počítače, ktoré však ZZ na ASFE preložiť nedokážu, tak aj v tomto blogu budem používať ASFE.
Názov známkové zeme (ZZ) zaviedol Filatelistický atlas známkových zemí (FAZZ) od B. Hlinku a J. Muchu v roku 1971. Vydaný bol aj v anglickej verzii.
Touto publikáciou, ktorá do tajov zbierania ASFE uviedla
generáciu dnešných štyridsiatnikov a mladších zberateľov, sa dočasne skončila
éra, kedy sme si každý vytvárali vlastné chýbenky a zbierali sme podľa
osvedčenej zásady „názov na známke = ASFE".
Nehynúca zásluha tohto malého veľdiela bola nielen v inšpirácii širokej filatelistickej verejnosti, ktorá vygenerovala nových zberateľov ASFE, ale upozornila i na niektoré svetovými katalógmi neprávom zabudnuté ASFE (príkladom môžu byť Chorezm a Buchara). Takže užitočné informácie, navyše doplnené prehľadnými encyklopedickými údajmi, tu našiel i pokročilý zberateľ ASFE.
Nehynúca zásluha tohto malého veľdiela bola nielen v inšpirácii širokej filatelistickej verejnosti, ktorá vygenerovala nových zberateľov ASFE, ale upozornila i na niektoré svetovými katalógmi neprávom zabudnuté ASFE (príkladom môžu byť Chorezm a Buchara). Takže užitočné informácie, navyše doplnené prehľadnými encyklopedickými údajmi, tu našiel i pokročilý zberateľ ASFE.
FAZZ nalinkoval zbieranie
780 ASFE, pričom abstrahoval najmä od lokálnych vydaní. Väčšina zberateľov
tento nemý diktát doby obišla a zbierali sme
politický vývoj (kolónia, samovláda.. nezávislý štát),
geografický vývoj (zmeny boli časté po obdobiach vojen),
rôzne druhy známok jednotlivých ASFE (poštová, telegrafická, telefónna, služobná, franšízová a pod.)
a akoby natruc najmä lokálne známky, ignorujúc oficiálny pohľad, predstavovaný v tom čase časopisom Filatelie, odporúčajúci NEZZ (teda neznámkové ASFE, aký to paradox), nezbierať.
politický vývoj (kolónia, samovláda.. nezávislý štát),
geografický vývoj (zmeny boli časté po obdobiach vojen),
rôzne druhy známok jednotlivých ASFE (poštová, telegrafická, telefónna, služobná, franšízová a pod.)
a akoby natruc najmä lokálne známky, ignorujúc oficiálny pohľad, predstavovaný v tom čase časopisom Filatelie, odporúčajúci NEZZ (teda neznámkové ASFE, aký to paradox), nezbierať.
V rokoch 1996 – 2008 publikoval doc. J. Marek sériu 6 filatelistických atlasov, čo sú zrejme na dlhé roky neprekonateľné
publikácie pre zberateľov ASFE, nakoľko autor do nich zahrnul aj známky lokálne
a artistamps. Aj napriek zložitému číslovaniu a zbytočným diagramom a obrázkom
celistvostí sú výbornou pomôckou pre pokročilých zberateľov ASFE, ale žiaľ
neveľmi vhodné pre širokú laickú verejnosť.
Zložitým
orieškom bola Európa. Najprv bola vydaná stručná Európa, potom ABC, na ktoré nadviazal
v roku 2011 vynikajúco spracovaný Balkán.
ABC, podobne ako FAZZ,
abecedne zoradilo ASFE a prinieslo
poznatky, ktoré boli z veľkej časti vo FAZZe či už účelovo, alebo
neúmyselne, neuvedené.
ABC (aspoň to európske), žiaľ, abstrahuje od lokálnych
vydaní a artistamps. Akoby sa však nedalo vyhnúť paradoxom, „zeme" sú
síce v názve vhodne nahradené „územiami", ale v titule zostávajú
známkové, hoci obsah tento názov neguje a pojednáva o územiach
poštových. Pozrime sa preto bližšie na otázku, prečo územia voláme
známkovými. Logicky preto, že buď na nich, alebo pre ne boli vydané
známky.
Čo je to však známka? Už dávno neplatí, že je to kúsok papiera, ktorý treba nalepiť na
zásielku za účelom jej doručenia adresátovi. Dnes môžeme známky (okrem
základného delenia na poštové a nepoštové) deliť podľa použitého
materiálu, účelu, veľkosti, vzhľadu a množstva ďalších podstatných či
nepodstatných kritérií. Pre zbieranie ASFE by malo byť podstatné, že sa
jedná o ceninu, vydanú v mene poskytovateľa poštových (a keďže pošta
začínala ako PTT, tak aj telegrafických či telefónnych) služieb, ktorú
je možno na tzv. celistvosť prilepiť, alebo inak pripevniť.
Pošta, tak ako všetky iné odvetvia, prešla od roku 1840, kedy boli
použité prvé poštové známky, určitým vývojom. Rozšírili sa služby (napr.
o bankové), došlo k racionalizácii, mechanizácii, automatizácii i
komercializácii služieb. Na všetky tieto aspekty musí reagovať aj
zberateľ ASFE. Ale ako?
Bankovníctvo znamená šeky, faktúry a pod. Iste, existujú i zberatelia takýchto artefaktov, ale nemiešajme ich s filateliou.
Racionalizácia priniesla napr. korešpondenčné lístky. Pokiaľ zbierate
ASFE vo forme celistvostí, samozrejme celina je reprezentantom územia,
ale nie
známkového. Čo neuberá na kráse zbierania celinových území, ale čo to má
spoločné so ASFE?
Iným príkladom racionalizácie sú známkové zošitky, dajú sa zbierať zošítkové územia. Obsahujú známky, tak sa do zbierky ZZ hodia. A sú niekedy povinným reprezentantom ASFE, ak pošta samostatné známky nevydala (napr. Idar) alebo nesú iný názov, ako obsiahnuté známky. Príkladom môžu byť Prune Island a Petit St. Vincent roku 1976. Výnimočnosť Prune Island spočíva v skutočnosti, že ostrov bol premenovaný na Palm Island, takže ďalších známok Prune Island sa už nedočkáme.
Mechanizácia priniesla napr. výplatné stroje a ich pečiatky (OVS). Oficiálna filatelia ich uznáva ako plnohodnotné výstavné materiály, ale
ruku na
srdce, kto by už dal v zbierke ASFE prednosť OVS pred známkou? Jedinou
relatívne objektívnou výnimkou sú ASFE, ktoré známky nevydali, ale OVS
používajú.
Napr. ICRC, po našom Červený kríž, vo svojom sídle v Ženeve. Takže sa dajú zbierať i frankotypové územia.
Automatizácia a pokrok v technike priniesli napr. výrobu známok na mieste podania, aj s uvedeným miestom pôvodu. Ich zbierka by bola obdobou zbierky doterajších nálepiek na doporučené listy – dá sa vytvoriť zbierka po jednej známke z každej (plnohodnotnej) pošty na svete. Klobúk dolu pred tými, ktorým sa to podarí. Zbierka nálepiek na doporučené listy, ktoré nie sú ceninami, však patrí medzi Cinderellas.
Komercializácia priniesla záplavu obrázkových známok (na rozdiel od
výplatných a štátno-propagačných, resp. príležitostných), ktoré sú z
poštového
hľadiska úplne zbytočné, ale čo by už bez nich zbierali námetári? Tak aj
zberatelia ASFE ich nutne vzali na milosť, najmä ak zbierajú známku č. 1,
alebo
známku s mapou, štátnym znakom, vlajkou a pod. Jedným z typov obrázkovej
známky je aj hárček. Opäť z poštového hľadiska zbytočnosť, ale komerčne
úspešná.
Hárček je plnohodnotným predstaviteľom známkového územia (veď obsahuje známku) a mať po jednom hárčeku z každej ASFE, pokiaľ nejaký vydala, by iste neopovrhol žiadny zberateľ ASFE. Dajú sa teda zbierať aj hárčekové územia.
Ale nikoho nenahováram (hárčeky na môj vkus zaberajú príliš mnoho miesta, ale to je môj subjektívny pohľad), každý si môže zbierať také známky, aké mu vyhovujú. Výnimkou pre zberateľov ASFE sú tie územia, ktoré nevydali známky, ale len hárčeky (podľa klasickej zásady názov = ASFE).
Zatiaľ sa mi podarilo zistiť nasledovné ASFE: Iles Eparses de l´Ocean Indien, Anguilla Outer Islands a Remote Islands of the South Atlantic. Už uvádzané Petit St. Vincent a Prune Island sú tiež hárčeky, vydané aj formou známkových zošitkov, takže sú do zbierky ASFE zaraditeľné v ľubovoľnej forme. Ak viete o ďalších, prosím o informáciu.
Hárček je plnohodnotným predstaviteľom známkového územia (veď obsahuje známku) a mať po jednom hárčeku z každej ASFE, pokiaľ nejaký vydala, by iste neopovrhol žiadny zberateľ ASFE. Dajú sa teda zbierať aj hárčekové územia.
Ale nikoho nenahováram (hárčeky na môj vkus zaberajú príliš mnoho miesta, ale to je môj subjektívny pohľad), každý si môže zbierať také známky, aké mu vyhovujú. Výnimkou pre zberateľov ASFE sú tie územia, ktoré nevydali známky, ale len hárčeky (podľa klasickej zásady názov = ASFE).
Zatiaľ sa mi podarilo zistiť nasledovné ASFE: Iles Eparses de l´Ocean Indien, Anguilla Outer Islands a Remote Islands of the South Atlantic. Už uvádzané Petit St. Vincent a Prune Island sú tiež hárčeky, vydané aj formou známkových zošitkov, takže sú do zbierky ASFE zaraditeľné v ľubovoľnej forme. Ak viete o ďalších, prosím o informáciu.
Precancels, hoci na poštových známkach štátov, majú použitie len miestne. Sú to teda známky lokálne. Dnes už ich je toľko, že sa prakticky
nedajú kompletne zozbierať, ale mať aspoň po jednej z každého štátu USA alebo Kanady je iste zatraktívnením každej zbierky ASFE.
Ešte pár slov o nepoštových známkach. Pre potreby zbierania ASFE ich môžeme rozdeliť na artistamps a Cinderellas.
Artistamp je umelecké dielo, ktoré ma vzhľad a atribúty ako
poštová známka, ale ňou nie je, nakoľko nebolo vydané za účelom úhrady
poštových
(resp. PTT) služieb.
Patrí medzi širšiu skupinu Cinderellas, čo sú zase
diela vo veľkosti približne ako poštové známky.
Kolok, tiež súčasť Cinderellas, je oficiálnou ceninou, často
graficky hodnotnejšou a ťažšie falšovateľnou ako známky poštové. Sú
vynikajúcim
reprezentantom územia, dokonca známkového, ale keďže sa zaoberáme
zbieraním známok poštových, tak do zbierky ASFE patria len vtedy, ak
poštová (popr.
telegrafická či telefónna) známka (hárček, známkový zošitok,
precancel...) neexistujú. To je príklad mnohých indických feudálnych
štátov či argentínskych
provincií. Nevhodné je napr. nahradenie poštovej známky Mosquita kolkom,
úplne na smiech (či zaplakanie) je nahradenie poštovej známky
argentínskej
Cordoby kolkom (neraz) španielskej Cordoby.
Ak sa vám zbieranie ASFE zdá príliš jednoduché a nechcete zbierať aj známky lokálne či artistamps, čo takto zbierať známky číslo 1? Určite sa tých pôvodných 780 z FAZZu zozbierať dá, len na to musíte mať, lebo sa to predraží.
Poznám aj pár zberateľov, čo sa pokúšajú zobierať 780 území z FAZZu po jednej celistvosti. Aj keď do toho už investovali skutočne mnoho, cieľ je ešte ďaleko a v skutočnosti sa ani dosiahnuť nedá. Ale ako investícia takéto zbieranie zmysel má.
Čo na záver? Zjavne zbierame známkové územia (ASFE), kam patria aj územia zošitkové, hárčeková.
Ak zbierate aj územia celinové a frankotypové, tak zbierate poštové územia (odporúčam skratku PÚ, aby sme vaše chýbenky ľahko odlíšili od chýbeniek zberateľov ASFE). Len pozor, celina či OVS známku v zbierke ASFE nenahrádza.
Ak zbierate aj územia celinové a frankotypové, tak zbierate poštové územia (odporúčam skratku PÚ, aby sme vaše chýbenky ľahko odlíšili od chýbeniek zberateľov ASFE). Len pozor, celina či OVS známku v zbierke ASFE nenahrádza.
Dúfal som som, že budú nasledovať ABC ďalších kontinentov, ale rozšírené o lokálne
vydania a artstamps, ako tomu bolo v prípade úspešných pilotných
filatelistických
atlasov jednotlivých kontinentov, naopak ale očistené od celín. Ideálnym
by bolo vydanie kompletného ABC celého sveta, ktoré môže dať podnet na
zbieranie ASFE novej generácii filatelistov.
V lete 2015 zberateľov ASFE však zastihla smutná správa.
Autor ABC a atlasov Jirko Marek nás navždy opustil. Čo o ňom ešte povedať? Keď sme sa zoznámili, bol len priemerným zberateľom ASFE. Svojou húževnatosťou a rozhľadom (rýchlo pochopil, že nestačí zbierať ASFE podľa kritérií FAZZu, ale že korením zbierania ASFE sú známky lokálne a artistamps) sa prepracoval medzi českú špičku zberateľov ASFE nielen po stránke teoretickej, ale aj praktickej.
Obetavo organizoval aj spolok zberateľov. Neváhal chodiť ani medzi zberateľov na Slovensko. Bude nám všetkým chýbať.
Takže ako ďalej? Odpoveď je v článku Moje zbieranie ASFE - história a plány.
V lete 2015 zberateľov ASFE však zastihla smutná správa.
Autor ABC a atlasov Jirko Marek nás navždy opustil. Čo o ňom ešte povedať? Keď sme sa zoznámili, bol len priemerným zberateľom ASFE. Svojou húževnatosťou a rozhľadom (rýchlo pochopil, že nestačí zbierať ASFE podľa kritérií FAZZu, ale že korením zbierania ASFE sú známky lokálne a artistamps) sa prepracoval medzi českú špičku zberateľov ASFE nielen po stránke teoretickej, ale aj praktickej.
Obetavo organizoval aj spolok zberateľov. Neváhal chodiť ani medzi zberateľov na Slovensko. Bude nám všetkým chýbať.
Takže ako ďalej? Odpoveď je v článku Moje zbieranie ASFE - história a plány.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com
