Juan Santaegenia Grau

                                                                                                                         back to ASFE SLOVAKIA

Grau

 Peter Valdner (2023)

Zberatelia známok v Česku a na Slovensku  pod menom Grau poznajú publikáciu o revolučných známkach ČSR z rokov 1944/5. Už bola spomínaná na tomto blogu.

Autorom bol Katalánec Juan Santaeugenia. Prečo teda Grau? Jeho matka sa za slobodna volala Grau… Juan sa po II. svetovej vojne dal na zbieranie  československých revolučných známok, hoci nevedel po česky ani slovensky. Známky nielen zbieral, ale o nich aj publikoval a publikácie úspešne vystavoval.  Popri mnohých medailách si mimoriadne cenil list z Kancelárie prezidenta Václava Havla z roku 1996, ktorý ocenil jeho zásluhy.

 

Nebol jediným zahraničným zberateľom revolučných pretlačí ČSR. Popredné zbierky sú dodnes najmä v zahraničí. Niekoľko zbierok sa síce v posledných rokoch z cudziny vrátilo, boli však rozpredané. Ak sa pozriete na Exponet, najzaujímavejšiu zbierku tam vystavuje ďalší Španiel Juan E. Page.

Vráťme sa však ku Grauovi. Postupne vyšlo až 6 vydaní. Prvé, ako autor sám pripustil, bolo plné chýb, ale musel nejako dať o svojej práci na publikácii vedieť. Získalo mu dôležitých spolupracovníkov, ako boli zberatelia J. Dlabák, M. Mikolov či M. Vajkrt. Na výstave Espamer 77 v Barcelone získalo bronzovú medailu.

Druhé vydanie vyšlo po Prage 1978, kde publikácia získala striebornú medailu, a bolo dostupné aj v Československu. Poznáte ho podľa toho, že nebolo zviazané. Väčšina zbierok v Československu bola usporiadané podľa neho. Tu už spolupracovali M. Vostatek, F. Táborský, K. Holoubek, R. Richet či A. Snoflak.

Tretie vydanie vyšlo až v roku 1986. Je moje obľúbené, lebo sa podrobne zaoberalo aj vydaniami, ktoré nazval „fantastické švindl přetisky“. Získalo ďalšie medaily - na Exfilna 79 v Burgose pozlátenú, v Londýne 80 bronzovú, na Norvex 80 v Osle postriebrenú, na svetovej výstave Belgica 82 v Bruseli postriebrenú.

Štvrté vydanie vyšlo v roku 1988, v názve malo opäť rok 1939.  Rozšírilo sa vo svete, preto ak sa stretnete so staršou zahraničnou zbierkou, tak bude pravdepodobne popísaná podľa neho. Tu už boli spolupracovníkmi aj W.O. A. Lans, C. Wackett a S. Horvath. Medailová žatva pokračovala - Espamer 87 v La Coruni striebro, Exfilna 87 v Girone veľká pozlátená.

Piate vydanie je z roku 1996 a bolo v roku 1998 nasledované šiestou, farebnou verziou. Obálka oboch vydaní bola rovnaká. Šieste vydanie sa používa dodnes, lebo nič lepšie a komplexnejšie v tejto oblasti neexistuje. Na nich sa už podieľali aj J. E. Page a V. Marcus. Známky poskytol aj O. Hradský. To už exponát získal na Exfilna 89 v Tolede pozlátenú medailu, na Prage 1988 striebro, na Exfilne 90 v Barcelone veľké striebro a na Wien 90 vo Viedni veľké striebro. Teda summa summárum 12  medailí.

V roku 1999 bol ešte vydaný krátky dodatok s obrázkami celistvostí.


Grau nepátral po štatúte pretlačí, ako sa o to snažil Karel Holoubek, ktorému sa to však podarilo len u zlomku emisií. Grau je podstatne rozsiahlejší a pre zberateľov praktickejší. Najmä dnes, keď je na trhu množstvo fantastických pretlačí a fálz z 21. storočia, teda po Grauovi. Na ilustráciu len jedna ukážka.


Nie je dôležitá dosiahnutá cena, ale že v aukcii na tieto falzá prihadzovalo  až sedem záujemcov.

Falošných sérií sa ročne predajú stovky. Ak si ich kúpia začiatočníci, nie je to žiadna tragédia. Časom si kúpia Graua a falzá vyhodia. Skrátka učia sa na vlastných chybách. Tragédiou je, ak sú falzá zaradené do pokročilých zbierok a tým ich znehodnotia. Veď dnes sa už revolučné pretlače predávaju za 1000 Kč/kus. 



Zdroj: Internet a archív autora

Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com