Mauritius
Peter Valdner (2018, updated)
Keby ste
sa laickej verejnosti opýtali, čo je to „maurícius”, zrejme by ste dostali odpoveď, že známka. Teda „Modrý Mauritius” z roku 1847, ktorý je na
svete najznámejšou známkou. Zberatelia známkových území (ASFE) prirodzene
vedia, že nie je ani najvzácnejší (vraj sa ich zachovalo 15 z 500
vyrobených), ani najdrahší, ale keď už je najpopulárnejší, tak aspoň jeden
obrázok obálky s ním aj na tomto blogu.
Mauritius bol počas
Napolenských vojen v roku 1810 obsadený Britániou a nebol Fracúzsku
vrátený ani v roku 1814 Parížskou zmluvou. Mapy kolónii sa kreslili v Londýne.
V roku 1968 získal nezávislosť, v roku 1992 sa stal republikou.
A s mapami prestal byť spokojný, čo dal najavo 11. decembra 2017 aj sériou
3 známok.
Na teritoriálne
nároky, vyjadrené aj známkami, sme boli zvyknutí pri krajinách južnej Ameriky,
kde s územím nemali nikdy problém len Surinam a Uruguaj. Ale že by
mal niektorý štát územné nároky hneď voči dvom bývalým koloniálnym mocnostiam,
to tu doposiaľ ešte nebolo.
Že Mauritius
žiada od Britov Chagos Archipelago,
teda dnešný BIOT, je celkom logické.
Veď Británia ho
z jeho správy vyňala len 3 roky pred vyhlásením nezávislosti Mauritia, čo
bolo v rozpore s rezolúciami OSN.
Mauritus podporilo aj VZ OSN, a v roku 2019 aj Medzinárodný súdny dvor.
Z ostrova
Mauritius spravovala Británia aj Seychely, tiež nevrátené po Napoleonských
vojnách. Všimli ste si, že práve v roku 1992 prestali byť vydávané známky Vonkajších
Seychel, ktoré boli predtým časťou BIOT?
Zrejme sa
Seychely rozhodli Mauritius neprovokovať.
Ostrov Tromelin je súčasťou francúzskeho
hárčekového územia Iles Eparses, viď zoznam 780 ASFE.
Keď sa po
Napoleonských vojnách nanovo delil svet, nebol však mezi obsadenými územiami,
koré dostalo Francúzko späť, uvedený. Tak si ho Mauritius nárokuje. Tu však OSN
na jeho strane nestojí.
V týchto teritoriálnych
sporoch sa nejedná len o pár ostrovčekov, ale najmä o ich rozsiahle
teritoriálne vody a morské dno s možnými surovinami.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt
na autora: valdpete@yahoo.com
