Scind
Peter Valdner (2017)
Zberatelia známkových území (ASFE) so
záujmom pozorujú, ako sa priebežne mení poradie vzácnosti v rámci 780 ASFE
podľa FAZZu. Dlhodobo na čele zostáva Chorezm pred poštovou Bucharou, vzhľadom k
poklesu vzácnosti Moskitského pobrežia (Mosquitie alebo Mosquito Provisional) vystúpil
už na tretiu priečku Scind, nasledovaný Bazilejom.
Scinde Dawk bol tradičný spôsob dopravy správ bežcami v údolí
rieky Indus v dnešnom Pakistane. Prepravné trasy viedli z prímorského Karachi cez Hyderabad až po Sukkur na severe Sindhu.
Za zásielky sa platilo podľa ich váhy a prepravnej vzdialenosti.
Keď Sir Rowland Hill v UK zreformoval poštu a zaviedol jednotné
poštovné platené vopred, zaviedol obdobný systém v provincii Sindh aj Sir
Bartle Frere. Bežcov nahradili v roku 1851 jazdci na koňoch a ťavách.
Prvé známky z júla 1852 boli červené, vyrobené
otlačkom so znakom Britskej východoindickej spoločnosti do vosku, na bledom podklade.
Ten podklad vidieť nie je, známky boli používané vystrihnuté do kruhu.
Nakoľko sa vosk lámal, nasledovali biele reliéfne papierové známky, vyrobené obdobnou technikou, ako bazilejská holubička.
Biely reliéf na bielom podklade však nebolo dobre vidieť,
tak do tretice boli vyrobené známky modré na bielom podklade. Reliéf je teda opäť
biely. Všetky známky mali rovnakú nominálnu hodnotu ½ anna.
Známky Scinde Dawk sa bežne používali do 30. septembra 1854,
kedy boli nahradené známkami Indie s obrazom kráľovnej Viktórie. Známe je
však ich použitie ešte aj v rokoch 1855
a 1856.
Na filatelistickom trhu je množstvo známok falošných,
takže nie je problém získať pomerne lacno pekný spacefiller.
Občas sú v ponuke na dražbách aj známky pravé, ktorých
cena dosahuje, v závislosti od ich kvality a reputácie predávajúceho, od 1.000 Eur nahor.
Rozhodne ich treba kupovať len s atestom.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com