Prečo sa známky kedysi podobali.
Peter Valdner (2026)
Zberatelia známkových území si iste všimli, že už koncom 19. storočia mali známky z rôznych štátov „podozrivo“ jednotné farby a veľkosť.
Bola to náhoda, alebo nejaké pravidlo? Odpoveď je šalamúnska - pravidlo s výnimkami. Pravidlo pochádzalo z dielne Svetovej poštovej únie (UPU) z roku 1879.
Navrhnutý bol rozmer známok, uvádzanie nominálnych hodnôt v číslach a farebné rozlíšenie – zelená farba pre pohľadnice, červená pre listy a modrá pre zásielky do zahraničia. Navyše to pekne vyzerá v zbierkach známkových územi (ASFE).
Pri založení na Bernskom poštovom kongrese v roku 1874 mala organizácia 22 členov, postupne členské štáty pribúdali. Takže pravidlo z roku 1879 akceptovalo už 20 členských štátov, odmietli ho dva štáty (Rusko a Francúzsko s kolóniami) a ďalšie tri s nám síce súhlasili, ale neaplikovali (Argentína, Holandsko a Švajčiarsko).
Od roku 1948 je UPU agentúrou OSN, dnes má 192 členov. Je nimi 193 členov OSN, ale britské a holandské zámorské územia majú členstvo v rámci materských krajín, a Vatikán. Z členov OSN nie sú členmi UPU Andora, Maršalove ostrovy, Mikronézia a Palau.
Zdroje: Internet a autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com, www.valdpete.blogspot.com
