Americká armáda v ČSR 1945
Peter Valdner (2020)
Keď spojenci otvorili na západe druhý
front, bolo len otázkou času, kedy a kde sa americkí vojaci stretnú s
postupujúcou sovietskou armádou. Stalin a Roosevelt sa v Jalte dohodli, že demarkačná
línia povedie po pôvodnej západnej hranici Československa. Američania sa k nej
však prebojovali skôr a tak sa generáli Dwight
D. Eisenhower a Alexej I. Antonov dohodli na novej línii Karlovy Vary – Plzeň –
České Budejovice.
Američania obsadili Plzeň 6. mája 1945
a ďalší postup smerom na Prahu zastavili,
hoci generál George S. Patton mal zálusk obsadiť ju, čo by sa mu iste podarilo,
lebo Nemci už americkým vojskám nekládli odpor a ich hlavnou snahou bolo dostať
sa do amerického zajatia. Sovietske vojská vtedy ešte len oslobodzovali Moravu
a tlačili pred sebou miliónovú nemeckú skupinu armád Stred, ktorej od februára
1945 velil poľný maršal Ferdinand Schörner.
Keď náčelník OŠ Wehrmachtu generál Alfred Jodl
7. mája vo francúzskom Remeši podpísal kapituláciu Nemecka, bolo potrebné
informovať aj maršala Schörnera, ktorého vojská sa prebíjali Prahou, kde im v
ústupe bránili barikády. Američania sa preto rozhodli informovať ho
prostredníctvom nemeckého plukovníka Meyer-Detringa. Doviezli ho letecky do
Plzne a odtiaľ sa
vydali za maršalom Schörnerom. V Prahe však dostali informáciu, že je vo
Velichovkách a tak tam pokračovali za ním. Správu o kapitulácii mu vo
Velichovkách odovzdali, ale o nej už samozrejme vedel. Nemci len hrali o čas na
ústup do Bavorska.
Prečo však o tom píšem na stránke ASFE? Obrátil sa na mňa jeden starší amatérsky historik a filatelista s tým, že má za cieľ
zozbierať revolučné pretlače z miest, kam vstúpili v máji 1945 americkí vojaci.
Zaobstaral si knihu Karla Holoubka a spravil si chýbenku s niekoľkými stovkami známok. Potom však natrafil na môj
ďalší článok v MR 1/2015, kúpil si výbornú farebnú knihu Santaeugeniu Graua a chýbenku
podstatne rozšíril. Sprostredkoval som mu nákup pár stovák pretlačí, dnes už má
zozbieraných viac ako dvetisíc známok a má záujem o zvyšok. Chýbenku podľa katalógových
čísel, typov a farieb pretlačí podľa Graua mám k dispozícii, ale je taká
rozsiahla, že sa tu nedá zverejniť.
Otázkou ale je, a to by
zaujímalo nielen zberateľov, či ten jeho zoznam je správny. Preto tu chcem
poprosiť o spoluprácu a kontrolu českých filatelistov. Sú to vlastne zoznamy
dva. Jeden je zoznam oslobodených miest a obcí, ale sú v ňom aj miesta, kam sa
dostali americkí priekumníci, druhý je misia Velichovky. Len chcem upozorniť,
že zo zoznamu sú vylúčené pretlače so sovietskymi symbolmi, nepovolený výlet
poručíka Eugena Fodora a seržanta Kurta Tauba na džípe z Karlových Varov do
Prahy a cesta štyroch vozidiel pod velením kapitána J. R. Hilla za vojenským veliteľom Veľkej Prahy “Bartoš” generálom Karlom Kutlvašrom.
Oba zoznamy sú zoradené podľa abecedy.
Oba zoznamy sú zoradené podľa abecedy.
1/ Blatná, Blovice, Březnice, Černošín, Česká Kubice, České Budejovice,
Čistá u Rakovníka, Domažlice, Falknov, Františkovy Lázne, Hluboká, Holýšov,
Horažďovice, Horní Bříza, Horšovský Týn, Cheb, Chrást u Plzne, Chudenice, Kaplice,
Karlovy Vary, Kasejovice, Klášter, Klatovy, Kolínec, Kostelec nad Vltavou,
Kynšperk, Lipno nad Vltavou, Lipová, Manětín, Mariánske Lázne, Mirovice,
Mirošov, Netolice Vodňany, Písek, Plesná, Plzeň, Podmokly, Prachatice,
Přeštice, Radlice u Plzne, Rokycany, Rožmitál, Rozvadov, Staňkov, Strakonice,
Sušice, Velešín, Velký Bor, Vimperk, Západní Čechy, Železná Ruda a Zliv.
2/ Misia Velichovky – Belčice, Beroun, Cerhovice, Dušníky, Dvur Králové,
Holoubkov, Hořice, Hradec Králové, Chlumec nad Cidinou, Jaromeř, Jinonice,
Kladno, Kralupy, Podebrady, Praha Dejvice, Praha Smíchov, Praha Vysočany,
Sadská, Smiřice, Velichovky a Zdice.
Otázkou zostávajú aj Hranice. Tie v
Čechách oslobodili Američania, tie na Morave zase Červená armáda. Grau ich
uvádza na strane 34 ako dva typy pretlačí. Už som zistil, že typ II. patrí k
mestu na Morave, viď obrázok, lebo tie české boli oslobodené skôr. Vedeli by ste lokalizovať
pretlač typu I.?
