Moje zbieranie ZZ (= ASFE) - história a plány
Pribúdajúce roky sa zastaviť nedajú a tak raz príde čas, kedy
zberateľ ASFE má konečne dosť času na svojho celoživotného koníčka a
zvyčajne aj dosť vedomostí, aby vedel ako ďalej. Neobišlo to samozrejme
ani mňa. Pozrime sa však najpr, čo tomu predchádzalo.
Počas filatelistickej mladosti som zbieral ASFE najprv podľa
svojho zoznamu, vytvoreného podľa katalógov a literatúry, od roku 1971 doplneného podľa FAZZu. Odorúčam každému vytvorenie si obdobného zoznamu, je to nenahraditeľná škola politickej geografie.
Koncom roka 1989 vznikla pri
Komisii teritoriálnej filatelie ZČSF osobitná sekcia s názvom
GEOGRAFILATELIA, ktorá si dala za úlohu
spájať zberateľov, ktorí sa rozhodli budovať svoje zbierky zo známkových území
celého sveta. Veľkým pomocníkom
a propagátorom zbierania ASFE bol členský časopis „Geografilatelie - Zpravodaj
Asociace sberatelu známkových zemí celého sveta” a „Filatelistické atlasy”,
ktoré od roku 1990 vydáva.
Kedysi tam bývali veľmi praktické informácie, ako vek členov,
ich adresy, takže sme si mohli posielať chýbenky a vymieňať známky, či
ich pokročilosť. Tú bolo treba brať s veľkou rezervou. Niektorí vtedy uvádzané množstvá ASFE zrejme nemajú dodnes.
Dnes
sú adresy tajomstvom niekoľkých funkcionárov, preto neustále apelujem na
zberateľov ASFE, aby svoje chýbenky zverejnili, obdobne ako ja, na internete. Len zopakujem svoju skúsenosť - jeden dobrý partner je užitočnejší ako 10 rokov hľadania na internetových aukciách.
V Zpravodaji bolo za 25 rokov uverejnených cca 40 mojich článkov, žiadny autor ich nenapísal viac. Pripravených som mal minimálne ešte dvojnásobný počet ďalších. To by bol materiál pre Spravodaj na
10 rokov. Cieľový stav je viac ako 100 článkov.
Články v Spravodaji mali svoj význam, lebo ich J. Marek využíval pre svoje atlasy. Internet nastúpil až neskôr. Dnes sú bezplatne na blogu ASFE Slovakia, platforme pre skupinu orientovanú predovšetkým geograficky. Nie sú náhradou za atlasy, ale umožňujú zobraziť množstvo celistvostí, ktoré (by) v atlasoch len zbytočne zaberali miesto.
Keď nás J. Marek navždy v roku 2015 opustil, viď aktualizovaný článok Zbierate ZZ = ASFE?, bolo jasné, že už nebude tej sily, ktorá bude tak bravúrne koordinovať dva smery zbierania ASFE. Kým my na Slovensku, obdobne ako je to vo svete, smerujeme ku zbieraniu predovšetkým geografickému, teda známok hoci aj nepoštových a podľa zásady meno na známke = ASFE, niektorí členovia nášho pražského spolku presadzujú zbieranie území poštových, čiže aj výstrižky z celín, frankotypy a pod. a úporne broja napr. proti územiam hárčekovým. J. Marek to sám riešil tak, že zbieral poštové územia i lokálne známky a artistamps.
Je
len na zberateľoch, či budú zbierať územia známkové, alebo poštové.
Oboje má zrejme svoje čaro, hoci ja som ho vo výstrižkoch z celín doteraz neobjavil.
Po osamostatnení sa Slovenska
vznikla pri KTF ZSF samostatná odborná skupina s názvom Slovenská
spoločnosť zberateľov známkových krajín celého sveta (SSZZK). Zakladajúce valné
zhromaždenie sa konalo za účasti 34 zberateľov 9. júna 1995 v Bratislave
počas konania medzinárodnej filatelistickej výstavy DUNAJFILA’95.
Na dobovej fotografii vidíme časť zakladateľov - sprava Jiří Marek, budúci autor Filatelistických atlasov, ktorý ako hosť zastupoval českých
geografilatelistov, J. Šumichrast, tajomník Oto Hradský, predseda ZSF Miroslav Ňaršík, A. Kuchta, J. Ščevko, predseda odbornej komisie Peter Valdner, P. Strašifták, O. Sulo, naľavo M. Neipl. Meno toho posledného mi prosím pripomeňte.
Spoločnosť fungovala najmä na báze spolupráce 2 ľudí. Oto
Hradský robil administratívnu robotu – zvolával stretnutia, vyrobil dokonca
členské preukazy, ja som písal odborné články a aktualizoval zoznam ASFE. Po
predčasnom odchode pána Hradského, česť jeho pamiatke, skupina formálnu činnosť
utlmila, články som však písal naďalej pre Geografilateliu a na webe ich publikovala aj Infofila.
V roku 2009 ma oslovil
ďalší popredný filatelistický funkcionár, vystavovateľ a majiteľ
filatelistickej webovej stránky Vojtech Jankovič so žiadosťou o súhlas so
zverejňovaním mojich článkov a návrhom oživiť spolok. Spolok som teda formálne
oživil, a pod menom ASFE Slovakia sme vstúpili do virtuálneho sveta
hosťovaním na jeho stránke.
Záujemca tam našiel aktualizovaný zoznam
ASFE, mnohé z článkov, publikovaných od roku 1990 v Geografilatelii
a Nitrafile, či niektoré užitočné kontakty. Členov sme mali na viacerých
kontinetoch. Praktickú činnosť sme naďalej vyvíjali aj ako súčasť československého spolku, najmä
poskytovaním článov do jeho Zpravodaja Geografilatelie, informácií a fotografií známok do pripravovancýh Filatelistických
atlasov, známok do interných aukcií a pravidelným organizovaním celoštátnych
stretnutí pri príležitosti Bratislavských zberateľských dní. Stránka existuje naďalej, ale nakoľko som na nej nemal možnosť články aktualizovať, pokračujem v ich zverejňovaní a aktualizovaní na samostatnom blogu ASFE Slovakia, ktorý si sám spravujem.
Otvorenou otázkou zostáva ďalší osud Zpravodaja. Periodicita vydávania klesla na 2 - 3 čísla ročne, prínos
niektorých článkov je primeraný honoráru za ne = nula. Bol som síce
kooptovaný na uvoľnené miesto v redakčnej rade, ale časopis som videl až
vtedy, keď mi hotový došiel poštou. Keď v Zpravodaji bolo zastavené zverejňovanie členských aukcií, stratil pre mňa zmysel. Len som platil členské poplatky za svoje články.
Na tomto blogu nájdete články všetky, s
mnohými novými a farebnými obrázkami a čo je najdôležitejšie, väčšinou
aktualizované, čo tlačený časopis neumožňuje. Tie najdôležitejšie,
ktoré prinášajú informácie, ktore nie je možné nájsť inde na internete,
aj v anglickej verzii.
Všetky moje články sa dajú rozdeliť do 3
základných okruhov a sú naďalej priebežne na webe dopĺňané, príležitostne aj
aktualizované. Donedávna platilo
pravidlo, že článok sa na web dostával až po uverejnení v
Geografilatelii, dnes je postup opačný, články sa najprv dostávajú na
web, aby boli k dispozícii aj v zahraničí, až potom sa dostávajú do
tunajšej tlače. Tie zvyraznené sa dajú otvoriť kliknutím na hlavnej stránke blogu.
Základným okruhom sú články,
reagujúce na aktuálne otázky zbierania ASFE, čiastočne teoretické, ale najmä
praktické. Neustále je v nich zdôrazňovaná základná zásada = zbierajte čo
chcete, ako chcete a utvorte si na základe informácií svoj vlastný zoznam
zbieraných známok a chýbenku. Tiež dajte o sebe vedieť. Patria sem články Zbierate ZZ?, Spacefillers a Moje zbieranie ZZ (= ASFE) - história a plány.
Druhým okruhom sú články o najvzácnejších a
najzaujímavejších ASFE a sú určené pre našich zberateľov aj širokú verejnosť. Patria
sem napríklad ASFE Buchara, Chorezm,
Bazilej, Tiflis, Mafeking, Idar, Mosquitia, či Marianas espaňolas. Z
porovnania chýbeniek viem určiť relatívnu vzácnosť a preto výber plánovať. Postupne boli pridané napr. ASFE Bouvet, Cordoba, Dungarpur, Jasdan, Lady McLeod, Mafia, Scind, Shahpura,
Victoria Land, atď.
Tretím okruhom sú články o ASFE, ktoré sa buď nedostali do
zoznamu ASFE (miestne vydania, artistamps), alebo ich identifikácia nie je
jednoduchá, resp. v katalógoch a
filatelistických atlasoch nedostatočná, či nesprávna. Sem patria napríklad zverejnené články Interpostals, Padania, Abu Dhabi, SCADTA,
Uhorsko, Čile, Ecuador, Franšízové známky, Zagreb, Nga Khe, Moldavsko, Turecko,
Skorenovac, Lemnia, Ugljan, Belgická okupácia DOA, Francúzske pobrežné ostrovy, Harar, Nemecká okupácia ostrovov
Brač, Hvar a Korčula, Akpinar, Challa, Ilo, Isla del Tigre, Dire Dawa,
Corn Island, Cabo Delgado, Precancels USA, Nezávislý Bahawalpur, Cauca, či Revolučné
známky na Slovensku 1944-45. Odpovede na mnohé otázky tu nájdu aj pokročilí
zberatelia ASFE, teritorialisti a zberatelia miestnych vydaní.
Táto skupina
článkov je dopĺňaná podľa aktuálnych okolností, zväčša po zistení
nedostatočných či nesprávnych informácií v katalógoch a literatúre. Časom pribudli
Slavonski
Brod, Travnik, Šesťdňová vojna, GBLA - Žltá flotila, La Union a revolučná
Filipínska republika, atď.
V článkoch sú neraz používané
zahraničné názvy ASFE. Je to preto, aby boli zrozumiteľné i medzinárodne. Ak by
napr. namiesto Trucial States bola ASFE nazvané Zmluvné štáty, tak by ju asi nik,
okrem slovenských jazykovedcov, identifikovať nevedel. Odstránil sa tým
problém, ktorý je spôsobený aj menami v češtine. Veď kto vo svete by hľadal
napr. Grécko pod písmenom Ř?
V článkoch je niekedy účelovo
zobrazených viacero poštou prešlých obálok. Nie je to preto, že by som
zbieranie ASFE vo forme celistvostí odporúčal (z cenových dôvodov), ale preto, že
dokazujú existenciu ASFE, ktorá je v niektorých prípadoch spochybňovaná. Väčšinou
ich existenciu spochybňujú zberatelia, ktorým sa ASFE získať nepodarilo a
chcú vykázať vyššiu úspešnosť zbierania.
Príkladom je Mosquito Provisional.
A teraz o mojom zbieraní. V 90. rokoch
minulého storočia, kedy sme sa začali organizovať, som dozbieraval posledné
ASFE podľa FAZZu, aj keď mám dodnes v zbierke pár spacefillerov.
Popri tom som zbieral menšie „mŕtve” ASFE, vývoj ASFE a jednotlivé druhy
známok každej ASFE, čo bolo uspokojujúce z hľadiska politického aj
filatelistického, ale chýbal geografický aspekt. Riešením bolo zbieranie
lokálnych vydaní, čo je beh na dlhú trať a vtedy ešte bol aj problém s
dostupnými informáciami a oficiálne odmietanie tzv. NEZZ zväzom
filatelistov.
Hneď prvé výborné brožúrky K. Holoubka
a J. Marka mi naznačili smer ako ďalej.
Revolučné vydania ČSR 1945 a postsovietske pretlače sa stali eldorádom
(lacné, dostupné a mnoho) pre pokročilého geografilatelistu. Čo na tom,
že väčšina pretlačí mala súkromný pôvod? To sa dá povedať o väčšine
revolučných či lokálnych známok, ktoré bežne nájdeme v známkových
katalógoch. Nie je problémom zdokumentovať poštové použitie aspoň časti z
nich.
S pokrokom techniky boli pretlačové známky nahrádzané tlačenými
vydaniami a dostali meno artistamps. Podstata je tá istá, len výroba
podstatne zložitejšia. A opäť vyvstala otázka, kde o nich získať
informácie. Našťastie zase včas pomohli výborné atlasy J. Marka, ktoré
artstamps evidujú. Autor očividne pochopil, že to nové, čo do svojich
diel okrem už tisíckrát publikovaného môže vniesť, sú práve v katalógoch
neuvádzané súkromné vydania. Dnešní zberatelia ASFE tak dostávajú
komplexný obraz o známkovej tvorbe a je len na nich, či zopakujú chybu
mnohých kolegov z mojej generácie, ktorí artistamps pod tlakom „zhora”
nezbierali a dodatočne ich potom do zbierok nákladne dopĺňali.
Chyby robí prirodzene každý a najlepšie je poučiť sa z chýb iných.
Jednej vážnej som sa v mladosti dopustil aj ja - nezbieral som
celistvosti, naopak tisíce som ich vykúpal, aby som z nich dostal
známku. Dnešnému zberateľovi ASFE toto už nehrozí, ceny celistvostí, ktoré
vtedy stáli doslova pár halierov, sú dnes na „kúpanie” pridrahé.
Na „staré kolená” sa, popri zbieraní známok, ďalej venujem aj osvete. Články v elektronickej podobe nájdete na tomto blogu ASFE Slovakia, v pôvodnej verzii aj na stránkach SSZZÚ a Infofila, tlačené na stránkach periodík Zpravodaj, Merkur Revue, Nitrafila a pod.
Najdôležitejšia skúsenosť, ktorú som nadobudol, je tá, že hnacím
motorom zbierania je sloboda rozhodnúť sa, čo budem zbierať. Preto som
nikdy žiadne známky nevystavoval, lebo výstavné podmienky sú zväzujúce.
Ak ste však ctižiadostiví, samozrejme exponáty vytvárajte. Buď pre
vlastné potešenie, alebo pre osvetu iných. Žiadne medaily z výstav však nečakávajte, lebo exponáty ASFE sa do žiadnej výstavnej triedy nehodia. Maximum, čo môžte dosiahnuť je diplom za vystavenie v nesúťažnej triede.
A sami sa rozhodnite, či
popri „oficiálnych” ASFE budete, tak ako ja dnes, zbierať aj vývoj ASFE a
lokálne vydania, resp. artistamps. Ide o váš čas, vaše peniaze, vašu
vôľu, vašu slobodu a vaše uspokojenie. Na blogu nájdete aj prebežne aktualizovný zoznam 780 ASFE.
Druhá skúsenosť, o ktorú sa chcem podeliť, je zverejňovanie chýbeniek
ASFE. Čím viac zberateľov o vás vie, tým skôr dostanete ponuky. Moju,
príležitostne aktualizovanú, chýbenku nájdete na hlavnej stránke.
A čo ďalej, keď československých revolučných vydaní 1945 i
postsovietskych pretlačí a artistamps už mám slušnú zbierku? Jednoznačne
americké precancels (opäť zoznam priniesol atlas J. Marka a je ich
mnoho, relatívne lacných a ak ovládate cudzie jazyky, aj dostupných) a
britské offshore ostrovčeky. A iste aj Great Bitter Lake Association, čo je zberateľská oblasť niekde medzi lokálmi a artistamps. A keď sa mi podarí zobierať ich najlepšiu zbierku na svete, informovať o nich zberateľov, lebo nie sú dostatočne známe a preskúmané.
A hneď aj sľúbená aktualizácia. Od roku 2013 sú moje články pravidelne zverejňované aj v krásnom farebnom časopise MERKUR REVUE. A ako to so Zpravodajom a naším pôvodným československým spolkom dopadlo? Dočítate sa to v anglickej verzii tohoto článku, ktorú ďalej aktualizujem.
Čo má teda pred sebou budúcnosť? Určite nie uzavreté spolky, obzvlášť ak vyberajú členské príspevky. Podľa mňa to budú jednoznačne otvorené online skupiny, kde každý môže zdieľať svoje vedomosti a skúsenosti. Kde každý môže poslať správu celej skupine, alebo len vybraným adresátom. Najlepšie bezplatne.
Pamätám sa, že existovala Yahoo ASFE skupina, ale Yahoo všetky skupiny zrušilo. Niektoré prešli ku Groups.io iné ku Google Groups alebo Facebook Groups, ďalšie zanikli. Očakávam, že nejaká ASFE Group opäť vznikne. Dôležité je do nej sa prihásiť, aby kolegovia o vás vedeli. Ja som sa napríklad posledne prihlásil do novo založenej GBLA Facebook Group. Pár dní po založení mala viac ako sto členov. A pritom to je veľmi špecializovaná skupina. ASFE Group by mohla zoznámiť zberateľov ASFE, ktorých verím sú vo svete tisíce.
Na záver ešte radostná správa. O GBLA som nielen že napísal niekoľko článkov, ale aj vydal knihu v slovenskej aj anglickej verzii. Obe sa obratom vypredali, tak tú anglickú som prepracoval a znovu vydal ako GBLA encyklopédiu a katalóg známok. Moje plány boli úspešne splnené.
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com
