Filipínske revolučné známky
Peter Valdner (2015, updated)
La
Union je
jednou z provincii Filipín
na najväčšom ostrove
Luzon. V roku 1896 provincia povstala proti
španielskej nadvláde a pod vedením najmladšieho generála v histórii, len 21
ročného Manuela Tinia, (nar. 1877) sa pridala k povstaniu generála Emilia
Aguinalda.
Revolučný tribunál La Union dekrétom z 1. 7. 1898 schválil vydanie známok. Postupne vznikli 3 typy.
Prvý typ boli paralelné
pretlače CORREOS, 98 a nominál,
druhý 98 s diagonálnym nápisom
CORREOS a nominálom,
tretí okrúhly. Prvé 2 typy
sa najprv pretláčali na známky španielskych Filipín, často s odstrihnutou
časťou, po ich vyčerpaní sa tlačili na čistý papier, perforovali šijacím
strojom a gumovali hnedým lepom. Existujú v 3 farbách - červenej, fialovej a
čiernej v nominálnych hodnotách 2c, 3c, 4c, 5c, 6c, 8c, 10c a 25c.
Tretí typ je z pohľadu
zberateľov ZZ najzaujímavejší, lebo známky nesú meno Union.
Existujú len nominály 2 a 3 centy.
Podľa Williama B. Olivera,
ktorý bol jedným z najväčších zberateľov filipínskych známok a 25 rokov znalcom APS, sa dodnes
zachovalo 230 známok La Union, z toho 8 na obálkach.
Na stredných Filipínach,
dnešnom súostroví Visayas,
boli vydané lokálne známky ostrovov - kantonálnych
republík Bohol (1899),
Negros
(1897-8),
a v roku 1899 Visayas. Federácia
Visayas sa skladala z ostrovov Cebu (len pečiatky),
a Panay, kde boli vydané známky.
Revolučné známky boli
akceptované americkou vojenskou poštou, zrejme preto, lebo Američania svoju
intervenciu oficiálne deklarovali ako pomoc filipínskej revolúcii proti
španielskym kolonizátorom.
Revolučné oblasti sa s odchodom
Španielov a postupujúcou americkou okupáciou permanentne menili – k spoločnej
pošte sa pridávali a opúšťali ju oblasti (kantóny) v nadväznosti na záujmy
miestnych veliteľov, čo sa prejavilo aj prítlačami na známkach Negros, používanými aj mimo oblasti
stredných Filipín.
Prvé známky Negros boli vydané už v roku 1897, ešte za formálnej nadvlády Španielov. Po cca pol roku fungovania pošty sa Španieli zo stredných Filipín stiahli a revolučná pošta sa osamostatnila.
V decembri 1897 boli
vyhlásené kantóny Cebu a Negros. Známky poznáme s
prítlačami Zona Mil. Norte (sever), Cebu 1898, Cebu C.R. (Correo Revolucionario),
Visayas, Cavite
1898, Bacolod Negros 1898, Cuartel General a official (určené pre dôstojníkov,
podľa dekrétu gen. Aguinalda z 18. 10. 1898).
V novembri 1898 boli
vydané spoločné známky pre všetky revolučné ostrovy v oblasti stredných Filipín
pod názvom Canton Isla de Negros, Filipinas.
Mimoriadne vzácne sú najmä
složobné známky pre jednotlivé vládne oddelenia.
Nástupcom známok Canton
Isla de Negros boli na stredných Filipínach najprv už uvedené známky Bohol a Panay, neskôr i dnes bežne dostupné ”celoštátne” filipínske známky vlády E. Aguinalda.
Pretlačové vydanie Zamboanga je naopak ”kontrarevolučné”, lebo bolo vydané Španielmi na poloostrove
Zamboanga na ostrove Mindanao.
Parížskou zmluvou z 10. 12. 1898 Španielsko
odstúpilo Filipíny Američanom za 20 miliónov USD, ratifikovaná bola 11. 4.
1899. Už 4. 2. 1899 vypukla filipínsko-americká vojna (oficiálne vyhlásili
Filipíny vojnu USA 2. 6. 1899), 23. 3. 1901 američania zajali prezidenta
Aguinalda a tým história revolučnej Filipínskej republiky skončila. Filipíny sa
stali kolóniou USA.
Civilná vláda bola inaugurovaná 1. 7. 1901, podliehala však americkému Úradu
pre ostrovné záležitosti, ktorý bol súčasťou, dnes by sme to nazvali,
ministerstva obrany USA.
Úrad však mal na starosti najmä civilnú správu a colné záležitosti, zaradenie
pod obranu malo historické korene. V roku 1935 sa Filipíny stali americkým
Commonwealthom (dnes majú takýto štatút Portoriko a Severné Mariany).
S revolučnými
známkami sa opäť stretávame počas II. svetovej vojny. V roku 1943 bolo v austrálskom
Brisbane vytlačených 2.000 kusov 2 c. známok, z toho 500 kusov bolo
privezených americkou ponorkou na ostrov Mindanao.
Za revolučné môžme považovat aj 4 známky SCF
= Southern Cebu Forces, hoci ich použite USAFFE = United States Forces in the
Far East neschválilo. Boli však použité na korešpondenciu.
Po oslobodení od japonskej okupácie sa Filipíny
od 4. 7. 1946 opäť stali republikou.
Filipínske
revolučné známky v zozname 780 ASFE nie sú, aspon zatiaľ nie. Zberatelia
známkových území (ASFE) ich však intenzívne hľadajú. Väčšinu márne, bežne dostupné
sú len známky generála Aguinalda.
Parížskou zmluvou z 10. 12. 1898 Španielsko
odstúpilo Filipíny Američanom za 20 miliónov USD, ratifikovaná bola 11. 4.
1899. Už 4. 2. 1899 vypukla filipínsko-americká vojna (oficiálne vyhlásili
Filipíny vojnu USA 2. 6. 1899), 23. 3. 1901 američania zajali prezidenta
Aguinalda a tým história revolučnej Filipínskej republiky skončila. Filipíny sa
stali kolóniou USA.
Civilná vláda bola inaugurovaná 1. 7. 1901, podliehala však americkému Úradu
pre ostrovné záležitosti, ktorý bol súčasťou, dnes by sme to nazvali,
ministerstva obrany USA.
Úrad však mal na starosti najmä civilnú správu a colné záležitosti, zaradenie
pod obranu malo historické korene. V roku 1935 sa Filipíny stali americkým
Commonwealthom (dnes majú takýto štatút Portoriko a Severné Mariany).
S revolučnými
známkami sa opäť stretávame počas II. svetovej vojny. V roku 1943 bolo v austrálskom
Brisbane vytlačených 2.000 kusov 2 c. známok, z toho 500 kusov bolo
privezených americkou ponorkou na ostrov Mindanao.
Filipínske
revolučné známky v zozname 780 ASFE nie sú, aspon zatiaľ nie. Zberatelia
známkových území (ASFE) ich však intenzívne hľadajú. Väčšinu márne, bežne dostupné
sú len známky generála Aguinalda.
Zdroj:
Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com