Spacefillers

back to ASFE SLOVAKIA

Spacefillers

Peter Valdner (2010, updated)

Keď sa koncom 19. storočia stalo zbieranie známok rozšírenou záľubou, viaceré filatelistické firmy začali vydávať albumy s predtlačenými známkami, kde úlohou zberateľov bolo zaplniť jednotlivé políčka. Niektorí zberatelia takéto albumy používajú dodnes, tí z nich, čo sú počítačovo zdatní, si ich pripravili i pre svoje zbierky známkových území (ASFE). Zberatelia celistvostí túto možnosť zjavne nemajú, resp. svojím rozsahom (a finančnými nákladmi) je nezmyselná.
 

Rýchlo sa však ukázalo, že niektoré známky sú absolútne alebo relatívne nedostupné. A keďže prázdne miesta v albume nepôsobia esteticky, hľadali sa náhrady na ich zaplnenie = spacefillers. 

Pokúsme sa na túto problematiku pozrieť z pohľadu geografilatelistu. Tento pohľad bude individuálne závisieť od toho, do akej miery ste výlučne filatelista, alebo je pre vás dôležitý najmä geografický pohľad.

Ak ste ortodoxný filatelista, tak ďalšie odstavce ani čítať veľmi nemusíte. Jediným kritériom je pre vás väzba na poštu, v lepšom prípade ešte na telegraf a telefón. Nedostupné známky môžete nahrádzať rekomandačnými nálepkami či frankotypmi, celistvosti podacími lístkami, telegrafickými blanketami, alebo i ústrižkami od združeného inkasa či účtami, ktoré chodíte platiť na poštu. Zaujímavá by bola aj zbierka vkladných knižiek Poštovej banky - najlepšie vlastných.

Ak však inklinujete viac ku geografii, ponúkam vám nasledovný pohľad na akceptovateľnosť spacefillers, založený na dlhoročnej, už viac ako 50-ročnej, praxi zbierania ASFE. Že sú lepšie ako prázdne miesto vo vašom albume sa však musíte rozhodnúť sami. Tento pohľad je samozrejme odlišný od výhradne filatelistického pohľadu, rešpektujúceho len neporušené pravé známky a je hierarchicky usporiadaný od najvhodnejších spacefillers po tie najmenej vhodné, abstrahujúc od tých nemnohých zberateľov ASFE, ktorí majú prakticky neobmedzené prostriedky na nákup overených nepoškodených poštových známok, či dokonca celistvostí. 

1. falzá ku škode pošty – sú v drvivej väčšine prípadov hodnotnejšie ako pravé známky, samozrejme pokiaľ poštou skutočne prešli. Angličania majú pre ne výraz counterfeits.

Sú o nich spracované celé knihy.

2. dotlače sú často na nerozoznanie od pôvodných známok, takže pokiaľ nezbierate vývoj ASFE, sú univerzálne použiteľné.

 

3. známky poškodené – z pohľadu zdokumentovania ASFE sú neodškriepiteľne v poriadku. Filatelistický pohľad, dokumentovaný napr. nevhodnosťou zaradenia do výstavného exponátu, je iný.

 

4. novotlače sú známky, ktoré sa na filatelistický trh dostávajú zväčša až vtedy, keď už pôvodné známky stratili platnosť. Neraz sú tlačené z pôvodných dosiek, mávajú niekedy rozdielnu farbu. Inokedy sa zmení veľkosť, prípadne sa urobia drobné úpravy do vzhľadu známky.

5. klasické falzá, teda produkty renomovaných falzifikátorov ako Jean de Speratti (1884-1957) či Francois Fournier (1846-1917). Tieto sú často tiež drahšie ako pravé známky.

 

6. kolky sú akceptovateľné u nedostupných ASFE,

a samozrejmosťou aj vtedy, ak pre príslušné územie neexistuje známka poštová, telegrafická ani telefónna. O tom už článok bol.

7. artistamps sú dnes na internetových aukciách hitom, záujem je trvale o britské ostrovčeky, ex ZSSR a aktuálne o somálske a sudánske provincie či o spojenecké armády v Iraku a Afganistane. Toto som napísal vroku 2010..

Dnes by som menoval GBLA, hoci sú zmesou známok lokálnych a artistamps. Na tomto mieste to rozobrať nebudem, vydal som o tom celú knihu. 

 

 

 

Ohlas na článok o postsovietskom Moldavsku, uverejnený v Spravodaji č. 51, potvrdzuje i záujem našich členov, informácia J. Marka na jarnom stretnutí 2010 potvrdila poštovú použiteľnosť postsovietskych provizórií minimálne aj v Rusku a na Ukrajine. Pochyby už dávnejšie nie sú o Estónsku, Kazachstane, Kyrgyzsku, Moldavsku, Lotyšsku...

Nemýľme si však artstamps s nálepkami z banánov, obalmi zo žuvačiek či ďalšími obrázkami len preto, že sú vytlačené na papieri. Z definície artstamps vyplýva, že musia vyzerať ako poštové známky. Nedajme si nahovoriť, že skutočnou známkou pre zbieranie ASFE je len známka poštová. Aj J. Marek vo svojich obsahovo vynikajúcich Filatelistických atlasoch eviduje tiež artistamps. 

Samostatná kapitola, a to je podstata tohto článku, sú náhrady za známky vzácne, resp. nedostupné. Je to kategória prirodzene relatívna, možno na ňu nazerať buď z hľadiska katalógového záznamu alebo fyzickej nedostupnosti, ktorá sa však už dnes dá vyjadriť v peniazoch. Otázka je teda, od akej čiastky budeme považovať známku za nedostupnú, a teda aspoň pre evidenčné účely v chýbenkách „nahraditeľnú” spacefillerom. 

Logika tohto pohľadu je založená na predpoklade, že i pre vás je zaujímavejšie získať povedzme 1500 ASFE ako jednu pravú bazilejskú holubičku, pričom náklady sú približne rovnaké, ale na získanie holubičky stačí jediný telefonát do Ženevy alebo Paríža....Pri diskusii s viacerými poprednými zberateľmi ASFE (J. Balogh, V. Tichý...) sme sa zhodli na limite cca 5000 Kč, resp. 200 Eur. Samozrejme časom sa toto číslo bude meniť, rásť. 

To v praxi znamená, že dnes (v roku 2010) zo 780 ASFE FAZZu sú spacefillerom nahraditeľné (a u väčšiny zberateľov ASFE, hoci často nevedomky, aj skutočne nahradené) 4 katalógovo drahé ASFE (Bazilej, Zurich, Ženeva a Scind) a 3 nedostupné (Buchara, Chorezm a Mosquito). Ak pri svojom zbieraní používate niektorý aktualizovaný zoznam ASFE, tak okrem niektorých drahých zemstiev a nedostupných čínskych oblastí sem určite patria aj poštová Shahpura, Andamany a Nicobary, Choco, Campeche a tucet uzavrime napr. Španielskymi Marianami.

Všetky ďalšie druhy reprodukcií známok – nazvime ich fotokópie bez ohľadu na skutočnosť, akou technikou boli vyrobené, sú vhodné len pre začiatočníkov v záujme ich vzdelávania. Veď nie sú o nič lepšie, ako už v albumoch predtlačené obrázky. 

Problémom môže byť, že aj nejeden „popredný” zberateľ ASFE si naivne myslí, že má v zbierke len pravé známky a teóriu spacefillers odsúdi. Možno by však zmenil názor, keby si dal overiť pravosť svojich známok - popri už uvádzaných drahých a nedostupných ASFE odporúčam napr. väčšinu staronemeckých a starotalianskych štátov, Carúpano, Cordobu či Suez. ASFE, vzniknuvšie pretlačami, si môže každý pridať podľa vlastného výberu. Sortiment je veľký. A len tak mimochodom - ak zbierate celistvosti, tak pravdepodobnosť, že sú pravé, nie je o nič väčšia ako u známok. Naopak. Keďže sú obyčajne podstatne drahšie ako jednotlivé známky, sú pre falšovateľov príťažlivejšie (viď LK V).

A na záver minislovníček angličtiny – falošná aj pozmenená známka sú fake, pričom falošný Modrý Maurítius je counterfeit, ale falošné Mosquito je forgery. Vo filatelistickej terminológii sú však neraz aj counterfeits nazývané forgery, len sa delia na poštové a zberateľské.

Zdroj: Internet a archív autora

Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com